अर्धनारीश्वरस्तोत्रम्
परिचय
अर्धनारीश्वर स्तोत्र आदि शंकराचार्य द्वारा रचित शिव और शक्ति के अर्धनारीश्वर स्वरूप की स्तुति है। इसमें आठ मूल श्लोक और एक फलश्रुति हैं, जो शिव-शक्ति की अभेद एकता का दार्शनिक और काव्यात्मक वर्णन करते हैं। छन्द: भुजंगप्रयात। देवता: अर्धनारीश्वर।
महत्त्व — कब पढ़ें
शुक्रवार, नवरात्रि और महाशिवरात्रि पर पाठ विशेष फलदायी है। दाम्पत्य सुख और पारिवारिक सौहार्द के लिए पाठ लाभकारी माना जाता है।
स्रोत — आदि शंकराचार्य विरचित
चाम्पेयगौरार्धशरीरकायै कर्पूरगौरार्धशरीरकाय ।
धम्मिल्लकायै च जटाधराय नमः शिवायै च नमः शिवाय ॥ १ ॥
अर्थ — जिनका एक आधा भाग चम्पा पुष्प के समान स्वर्णवर्ण और दूसरा कपूर के समान श्वेत है; एक ओर सुसज्जित केश, दूसरी ओर जटाजूट — उस शिव-शक्ति स्वरूप अर्धनारीश्वर को नमस्कार है।
कस्तूरिकाकुङ्कुमचर्चितायै चितारजःपुञ्जविचर्चिताय ।
कृतस्मरायै विकृतस्मराय नमः शिवायै च नमः शिवाय ॥ २ ॥
अर्थ — एक भाग कस्तूरी-कुंकुम से अलंकृत, दूसरा श्मशान-भस्म से लिप्त; एक रूप सुन्दर, दूसरा वैराग्य का प्रतीक — उस अद्भुत रूप को नमस्कार है।
झणत्क्वणत्कङ्कणनूपुरायै पादाब्जराजत्फणिनूपुराय ।
हेमाङ्गदायै भुजगाङ्गदाय नमः शिवायै च नमः शिवाय ॥ ३ ॥
अर्थ — एक ओर कंगन-नूपुरों की झंकार, दूसरी ओर सर्प ही आभूषण; एक ओर स्वर्ण, दूसरी ओर नाग — उस योगीश्वर स्वरूप को नमस्कार है।
विशालनीलोत्पललोचनायै विकासिपङ्केरुहलोचनाय ।
समेक्षणायै विषमेक्षणाय नमः शिवायै च नमः शिवाय ॥ ४ ॥
अर्थ — देवी की दृष्टि नीलकमल के समान कोमल, शिव की दृष्टि त्रिनेत्रयुक्त और तेजस्वी; एक ओर सौम्यता, दूसरी ओर उग्रता — उस समन्वित रूप को नमस्कार है।
मन्दारमालाकलितालकायै कपालमालाङ्कितकन्धराय ।
दिव्याम्बरायै च दिगम्बराय नमः शिवायै च नमः शिवाय ॥ ५ ॥
अर्थ — देवी पुष्पमालाओं और दिव्य वस्त्रों से अलंकृत, शिव कपालमाला धारण कर दिगम्बर — वैभव और वैराग्य का अद्भुत संगम ही अर्धनारीश्वर है।
अम्भोधरश्यामलकुन्तलायै तडित्प्रभाताम्रजटाधराय ।
निरीश्वरायै निखिलेश्वराय नमः शिवायै च नमः शिवाय ॥ ६ ॥
अर्थ — देवी के केश मेघों के समान श्यामल, शिव की जटाएँ बिजली-सी ताम्रवर्णी; देवी स्वतन्त्र, शिव सम्पूर्ण जगत के स्वामी — उस परम रूप को नमस्कार है।
प्रपञ्चसृष्ट्युन्मुखलास्यकायै समस्तसंहारकताण्डवाय ।
जगज्जनन्यै जगदेकपित्रे नमः शिवायै च नमः शिवाय ॥ ७ ॥
अर्थ — देवी सृष्टि हेतु लास्य नृत्य करती हैं, शिव संहार हेतु ताण्डव; देवी जगत की माता, शिव जगत के पिता — उस माता-पिता स्वरूप को नमस्कार है।
प्रदीप्तरत्नोज्ज्वलकुण्डलायै स्फुरन्महापन्नगभूषणाय ।
शिवान्वितायै च शिवान्विताय नमः शिवायै च नमः शिवाय ॥ ८ ॥
अर्थ — देवी रत्नजटित कुण्डल धारण करती हैं, शिव सर्पों को आभूषण रूप में; दोनों ही परम मंगलमय — उस दिव्य रूप को नमस्कार है।
एतत्पठेदष्ठकमिष्टदं यो भक्त्या स मान्यो भुवि दीर्घजीवी ।
प्राप्नोति सौभाग्यमनन्तकालं भूयात्सदा तस्य समस्तसिद्धिः ॥ ९ ॥
अर्थ — जो भक्त इस स्तोत्र का श्रद्धा-भक्ति से पाठ करता है, वह दीर्घायु, यश, सम्मान, सौभाग्य और समस्त सिद्धियों को प्राप्त करता है।
॥ इति श्रीमत्परमहंसपरिव्राजकाचार्यस्य
श्रीगोविन्दभगवत्पूज्यपादशिष्यस्य
श्रीमच्छङ्करभगवतः कृतौ
अर्धनारीश्वरस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥
Ardhanārīśvara Stotram
Introduction
The Ardhanārīśvara Stotram is a hymn by Ādi Śaṅkarācārya in praise of the Ardhanārīśvara form — the half-male, half-female union of Śiva and Śakti. It comprises eight verses and a phalaśruti, expressing the non-dual unity of Śiva and Pārvatī. The chandas is Bhujaṅgaprayāta.
Significance & When to Recite
Recitation on Fridays, during Navarātri, and on Mahāśivarātri is especially auspicious. Considered beneficial for marital harmony and family wellbeing.
Source — Ādi Śaṅkarācārya
cāmpeya-gaurārdha-śarīrakāyai karpūra-gaurārdha-śarīrakāya ।
dhammillakāyai ca jaṭādharāya namaḥ śivāyai ca namaḥ śivāya ॥ 1 ॥
Meaning — One half shines golden like the champaka flower, the other white like camphor; one side bears braided hair, the other matted locks. Salutations to Śivā and Śiva as Ardhanārīśvara.
kastūrikā-kuṅkuma-carcitāyai citā-rajaḥ-puñja-vicarcitāya ।
kṛta-smarāyai vikṛta-smarāya namaḥ śivāyai ca namaḥ śivāya ॥ 2 ॥
Meaning — One side is anointed with musk and vermilion, the other smeared with funeral ashes; one form is graceful, the other austere. I bow to that wondrous union of Śakti and Śiva.
jhaṇat-kvaṇat-kaṅkaṇa-nūpurāyai pādābja-rājat-phaṇi-nūpurāya ।
hemāṅgadāyai bhujagāṅgadāya namaḥ śivāyai ca namaḥ śivāya ॥ 3 ॥
Meaning — One side wears tinkling golden anklets; the other is adorned with serpents as ornaments. Prosperity and renunciation meet in this divine form. Salutations to Śiva and Śakti.
viśāla-nīlotpala-locanāyai vikāsi-paṅkeruha-locanāya ।
samekṣaṇāyai viṣamekṣaṇāya namaḥ śivāyai ca namaḥ śivāya ॥ 4 ॥
Meaning — The Goddess has large, gentle eyes like blue lotuses; Śiva bears radiant triple eyes. One gaze soothes, the other blazes with power. I bow to that harmonious blend.
mandāra-mālā-kalita-alakāyai kapāla-mālāṅkita-kandharāya ।
divyāmbarāyai ca digambarāya namaḥ śivāyai ca namaḥ śivāya ॥ 5 ॥
Meaning — She is adorned with flower garlands and divine garments; He wears a skull garland and is clothed only by the sky. Prosperity and detachment both meet in Ardhanārīśvara.
ambhodhara-śyāmala-kuntalāyai taḍit-prabhā-tāmra-jaṭādharāya ।
nirīśvarāyai nikhileśvarāya namaḥ śivāyai ca namaḥ śivāya ॥ 6 ॥
Meaning — Her tresses are dark as storm clouds; His matted locks glow coppery like lightning. She is self-sovereign; He is Lord of all creation. Salutations to that supreme form.
prapañca-sṛṣṭy-unmukha-lāsyakāyai samasta-saṃhāraka-tāṇḍavāya ।
jagaj-jananyai jagad-eka-pitre namaḥ śivāyai ca namaḥ śivāya ॥ 7 ॥
Meaning — She performs the lāsya dance of creation; He performs the fierce tāṇḍava of dissolution. She is the Mother, He the sole Father of the cosmos. I bow to that cosmic couple.
pradīpta-ratnojjvala-kuṇḍalāyai sphuran-mahā-pannaga-bhūṣaṇāya ।
śivānvitāyai ca śivānvitāya namaḥ śivāyai ca namaḥ śivāya ॥ 8 ॥
Meaning — Her ears gleam with gem-studded ornaments; His with living serpents. Both radiate supreme auspiciousness. Salutations to that sacred unity.
etat paṭhed aṣṭhakam iṣṭadaṃ yo bhaktyā sa mānyo bhuvi dīrghajīvī ।
prāpnoti saubhāgyam ananta-kālaṃ bhūyāt sadā tasya samasta-siddhiḥ ॥ 9 ॥
Meaning — Whoever recites this aṣṭhakam with devotion attains honour, long life, endless prosperity, and all auspicious perfections shall ever attend that person.
॥ iti śrīmat-paramahaṃsa-parivrājakācāryasya
śrī-govinda-bhagavat-pūjyapāda-śiṣyasya
śrīmac-chaṅkara-bhagavataḥ kṛtau
ardhanārīśvara-stotraṃ sampūrṇam ॥
